Cesta k mojim prvým pretekom - po pôrode späť na trať

Január 2024 - Som späť na trati, tri mesiace po narodení môjho dievčatka, s červenou čelenkou, obrovským úsmevom na tvári, aj keď s veľkými očami, ale čakám, kedy sa preteky začnú super nadšenie!

Ako som sa sem dostal? O tom bude tento príspevok, moja cesta späť na štartovú čiaru a tipy, ako sa dostať späť. Chcel by som zdôrazniť, že nejde o všeobecný recept, dĺžka cesty a čas strávený pri jednotlivých „prekážkach“ sa u každého človeka líšia, avšak kroky, ktoré treba urobiť, sú všeobecne platné vo všetkých situáciách.

Najdôležitejšie základy – nemá zmysel snažiť sa rýchlo posunúť nahor, ak rebrík nie je stabilný

Vo všeobecnosti je vystuženie základom. Vo všetkých prípadoch je potrebné najmä posilňovanie drieku a svalstva panvového dna, čo zahŕňa aj špeciálny tréning. Toto je prvy krok, ak si s tymto v pohode - okrem toho sa samozrejme chodenie s malym moze a malo robit - tak sa mozes zacat vracat k vacsim vaham a zacat znova behat. Vo všeobecnosti je toto obdobie minimálne šesť týždňov, no v posilňovaní sa oplatí pokračovať aj potom.

U mňa sa to stalo tak, že hneď ako som dokázala kočík tlačiť až po ulici (nie je to jednoduché, bývame v horách a preto je kočík aj veľmi pevný), rozhodla som sa začať trénovať. Najprv to znamenalo 10, potom 15, potom 20 minútové cvičenia, keď som mal prestávku, cvičil som. Veľakrát som sa cítil veľmi slabý, ale vedel som, že by bolo lepšie, keby som trénoval, a samozrejme časom, a to nie je možnosť, ale nutnosť mať stabilný základ. K tomu som si dala špeciálne popôrodné regeneračné cvičenie a začala som opäť cvičiť jogu.

V 12. týždni som už chodila na kettlebell tréning a hoci s menšími váhami a úpravou pár cvikov, bolo fajn konečne cvičiť aj so závažím. Odvtedy som doma opäť vytiahol kettlebell a okrem core tréningu zaraďujem do svojich posilňovacích cvikov aj túto super pomôcku, ktorá vám umožní precvičiť si celé telo doma aj s vašim drobcom.

Čo je veľmi dôležité v prvom období:

- Určite sa poraďte so svojím lekárom! - Posilňujte tak často, ako môžete, ale nestresujte sa, ak vynecháte pár dní, je to ťažké obdobie, stáva sa to a nie je to momentálne hlavná priorita. -Trpezlivosť! Nesúťažte so sebou ani s ostatnými, dajte si čas na návrat.

Naplánujte si - buďte spontánni, buďte kreatívni

Áno, v tomto čase môže byť veľmi ťažké zadeliť si čas, čakáte na ideálnu príležitosť na tréning. Uisťujem vás, že nič také neexistuje. Cvičíš, keď môžeš. Vždy je možnosť si trochu zacvičiť, ak chcete. Otazka je len forma pohybu a dostatocna kreativita a z toho by sa nikto nemal mat zle, nebudes zla matka, lebo tomu venujes 1 hodinu denne - niekedy viac, niekedy menej a niekedy sa to sklada z viacerych detaily - pre seba, v skutočnosti je často zdieľaný môže byť aj program. A áno, 10-15-20 minút tréningu niečo stojí. Je to presne toľko, ako keby ste sa vôbec nehýbali, veľa z mála ide ďaleko.

Užite si spoločne strávený čas

Myslím, že toto je na tom všetkom najlepšia časť, tie mnohé spoločné prechádzky. Keďže som si v tehotenstve časom zvykla na prechádzky, keďže som sa mohla kochať krásami prírody s menšou námahou, no stále v pohybe, je absolútne nevyhnutné, aby sme začali chodiť spolu, nie naraz. Odvtedy je to tak, aj keď beh už ide, vždy sa ideme prejsť. Dobrý vzduch je pre dieťa dobrý a potrebujete ho aj vy.

Keď som už chodila s kočíkom na dlhšie prechádzky, začali sme sa zoznamovať s nosičom. Aj preto je dôležité posilňovanie, aby vaše svaly jadra zvládli záťaž navyše, aj pár kg je na začiatok ťažkých. A samozrejme, aj tu je dôležitá gradácia a ak idete do terénu, topánky musia mať okrem pohodlia vždy tú správnu priľnavosť vzhľadom na počasie a terén.

Späť k behu

Beh bol určite to, čo mi v tomto období chýbalo najviac, a tak som sa tešil, že to naberiem, ak nie presne tam, kde skončil. Myslím si, že najdôležitejšie je zbaviť sa ega a užiť si každý bežecký krok, pretože vaše telo malo oveľa dôležitejšiu a ťažšiu úlohu ako odbehnúť preteky.

Počas tehotenstva som mohla dlho behať, čo znamenalo kombináciu joggingu a chôdze od polovice do posledných dvoch mesiacov, potom už len chôdzu a turistiku, uľahčenie. Keďže som dokázal vydržať v pohybe a bežať pomerne dlho a potom ostalo veľa chôdze, mal som náskok aj v reštarte. Kým sa dni ako-tak usadili a ja som začala naberať sily, postupne som sa zaťažovala na spoločné prechádzky, s kočíkom a s klokankou v teréne, konečne prišlo 6-týždňové kontrolné obdobie. V tom čase som už 5 týždňov tlačil na posilňujúci regeneračný program a 4 týždne nepretržite prechádzky a túry. Dostal som zelenú a mohol som začať behať... teda trochu zabehnúť do chôdze. Z toho som bol už veľmi spokojný, beh mi veľmi chýbal. Keď to začalo, asi 1,5-2 týždne, prešiel som na nepretržitý beh a dal som 3 km veľmi v pohode. Áno, začína sa tempom 7 minút. Našťastie si moje telo pamätá množstvo práce, ktorú som tomuto športu dal a rýchlo som sa dostal pod 6 krokov na týchto krátkych vzdialenostiach 3-5 km. Už je tu december, na Vianoce som si dal za cieľ zabehnúť 10km v pohodovom tempe, to bol môj športový cieľ do konca roka. A podarilo sa! Z každého popôrodného PB času a vzdialenosti mám opäť radosť a užívam si každú minútu, aj keď je to niekedy náročné.

Čo by ste nikdy nemali stratiť zo zreteľa je, že toto je VAŠA cesta!

Ak ti môžem dať jednu radu, tak je to o postupnosti. Nepreháňajte to! Nemusíte sa nikam ponáhľať, no z dlhodobého hľadiska sa môžete pokaziť, ak si nebudete všímať značky a hneď budete chcieť bežať ako predtým. Nasledujúce aspekty majú veľký vplyv na - populárnu otázku - kedy môžete začať behať: - vaša kondícia a predchádzajúce športové návyky, váš stav pred tehotenstvom, - koľko ste boli/mohli zostať v pohybe počas tehotenstva, - spôsob doručenia, bez zásahu, - po akom čase začnite s regeneračnými cvičeniami a prechádzkami, pretože bez nich to nepôjde - netlačíš to príliš ďaleko.

Ak je odpoveď na všetky tieto otázky kladná, tak dajte na moju radu, okrem toho, že si doprajte čas pre seba a svoje zdravie, vracajte sa postupne a nechajte si u špecializovaného lekára - odborníka na panvové dno potvrdiť, že cvičiť môžete, pretože to nie je nezáleží na tom, či sú to dva týždne alebo dva mesiace na dosiahnutie 1-1 priečky, ale že rebrík, na ktorý stúpate, je stabilný.

Aké to bolo späť na ihrisku?

Skutočné šťastie! Na štart som si vybral domáci zimný šprint v Salgótarjáne a rozhodol som sa veľmi dobre. Všetko, o čo rád súťažím, atmosféra, výzva, zážitok, boj so sebou samým a dojazd do cieľa, zdolávanie prekážok a šťastie po super behu, všetko som mal, dokonca ma sprevádzal aj môj najroztomilejší malý fanúšik! Preteky dopadli nad očakávania, ani som si nemyslela, že s trojmesačným bábätkom budem len o vlások od pódia. Bol to nádherný deň a teraz môžem s istotou povedať, že sa vidíme na trati!

Všetkým, ktorí sú v podobnej situácii, prajem vytrvalosť a trpezlivosť a nech si to užijú, lebo je to naozaj veľká vec a je úžasné, čo naše telá dokážu a viete, ako sa hovorí o sparťanských ženách... detské preteky vás čakajú už o pár rokov!