Prvý SPARTAN a hneď TRIFECTA: Bol to najlepší víkend, spomína Radka

Radka Raniaková je čerstvou členkou Spartan Training Group (STG) Zvolen a hneď svoje prvé spartanské preteky poňala vo veľkom štýle. Rozhodla sa totiž absolvovať celý Honor Trifecta Weekend na Záhorí. O tom, ako sa popasovala s prípravou na náročnú výzvu a vďaka čomu ju zvládla, sa dočítate v rozhovore s mladou pretekárkou.

Skús sa prosím stručne predstaviť čitateľom...

Mám 27 rokov a som zo Sliača (okres Zvolen), odkiaľ som sa pred rokmi kvôli práci presťahovala do Banskej Bystrice. Pracujem ako PPC špecialistka, teda spravujem klientom reklamné kampane. Nemám rada stereotyp a monotónnu prácu, rada sa učím nové veci. Kedysi som pracovala ako vizualistka pre známe značky, ale musela som odísť kvôli zásadám, v ktorých nepodporujem “fast fashion“. Okrem práce som bola dlho aj členkou organizácie pre ochranu zvierat. Už osem rokov som tiež vegetariánkou. Prestala som zo dňa na deň jesť mäso len tak, lebo mám rada výzvy a spoznala som veľa nových chutí. Naučila som sa pripravovať kopec zdravých jedál, za čo som vďačná.

Kedy sa zrodil nápad, že by si chcela vyskúšať prekážkový beh Spartan?

Tento nápad sa zrodil v podstate vo chvíli, keď som začala tráviť spoločné víkendy s tímom STG Zvolen. Boli pre mňa vzorom, lebo v tom čase som nebola členkou a začínala som intenzívnejšie s behom. Je to partia skvelých zábavných ľudí, medzi ktorými mi bolo super. Pamätám si, že mi trvalo pár mesiacov, než som sa odhodlala s nimi ísť na prvý beh, pretože som celý život „hanboška“. Na druhej strane sa rada prekonávam. No nebola som si vtedy istá, či sa vyrovnám ich kondícii a budem za nimi stíhať. Aj keď som nikdy nebola „drevená“.

Ako si sa vôbec dostala k STG dostala a ako ťa nová „spartanská rodina“ prijala medzi seba?

Za toto môže v podstate môj dlhoročný kamoš Tomáš, ktorý už v klube nejaký čas je. Asi vedel, že som rovnako šialená a motivoval ma, aby som sa zúčastnila spoločného behu alebo tréningu, aj keď som ešte v tom čase nebola členom. Celý tím ma prijal skvele, nasmiali sme sa spolu pri každom spoločnom momente. Už som vedela, že aj keď do Zvolena skrz prácu nebudem stíhať dochádzať stále, môžem sa pridať ako externá členka a plniť mesačné výzvy, ktoré dostávame od nášho „El prezidente“ – kapitána a zakladateľa tímu. Členkou som sa stala až vo februári 2024.

Mala si už predtým nejaké podobné skúsenosti alebo si sa venovala iným športom?

Povedala by som, že z každého rožku trošku, ale nikdy som nič nerobila poriadne. Od malička som chodila na turistické krúžky a nakoľko pochádzam z rodiny železničiarov, za čo ďakujem rodičom, Slovensko mám pekne pobehané. Chvíľu som plávala, tancovala v súbore a neskôr na hip-hope, chodila na gymnastiku ako dieťa. Potom som sa všetkému venovala len v rámci zdravého pohybu, ktorého nikdy nebolo málo. Mala som však aj bujaré obdobie, kedy som vyvádzala a jediným pohybom bolo behanie za partičkami, festivaly, a veď to poznáte. Nakoniec ale telo aj mozog poslali varovný signál a začali mi chýbať pohyb aj zdravá životospráva. Takže som sa mohla po puberte smelo vrátiť k pohybu a prírode, ku ktorej som mala vždy blízko. Zároveň behám, aby som sa „nescvokla“ popri práci, lebo je naozaj dôležité vyčistiť si hlavu. Mne to veľmi pomáha a zamilovala som si to.

Ako vyzerala tvoja príprava, resp. v čom sa kvôli tomu zmenil tvoj doterajší tréning?

Nakoľko som pred necelým rokom absolvovala svoje prvé preteky v behu, ktoré boli len „for fun“, moja príprava bola zväčša práve o behu. Aktívne sa mu venujem rok. V tréningovom pláne som mala cca 50+ km týždenne v behu a voľné dni alebo behy v pomalom tempe. Postupne som to začala dopĺňať o posilku a plávanie. Najväčšou výzvou pre mňa bolo začať robiť viac silových cvičení. Vešala som sa na všetky hrazdy, ktoré som videla. Vždy som zastala pri workoutovom ihrisku cestou z plavárne a behu. Toto všetko som robila posledné tri mesiace. Samozrejme, pozerala som aj veľa videí, pýtala sa na všetky prekážky každého človeka, o ktorom som vedela, že už má svoj prvý Spartan za sebou. No a nakoniec som dva dni pred Spartan Trifecta Weekendom prvýkrát navštívila posilku našej STG vo Zvolene, aby som si vyskúšala niektoré z prekážok a poradili mi ako na to.

Pretekári si počas troch behov za jeden víkend museli siahnuť na dno svojich síl. Vďaka čomu si to zvládla ty?

Mám 158 cm a mojou prednosťou asi nikdy nebudú rýchle cestné behy. Naopak vždy ma lákali dlhé trailové behy s obchádzaním klátikov, skál a rôznych prekážok a zbieraním výškových metrov, ktorými sú za odmenu nádherné výhľady. Je to rozmanitejšie a zábavnejšie, vtedy zamestnám hlavu a nevnímam okolie.

Zvládla som to však najmä vďaka ľuďom. Naozaj si neviem predstaviť lepší „support“ na trati ako od mojich kamošov a kolegov z STG. Ak máte možnosť pridať sa do spartanskej skupiny, určite to urobte. Nakoľko som sa registrovala medzi poslednými, STG vlnu s našimi som však stihla už len na nedeľňajší Beast.

Ktoré prekážky ti narobili problémy a ktoré, naopak, potešili, že si ich zdolala?

Najväčší problém mi robil Olympus. Pevne verím, že ho na najbližších pretekoch zdolám. Niekedy je to aj o náhode. Na tréningu s našou STG som nemala problém s oštepom, ale na trati už mi táto prekážka nevyšla. No a nakoniec ma potrápil šplh na lane, ktorý ale budem trénovať a pevne verím, že do budúcna sa mi podarí.

Nakoľko som nevedela, kam siahajú moje limity v sile, potešilo ma, že som prešla rúčkovania ako Beater, Monkey bar a ostatné. Na trati som sa potešila a v duchu si hovorila, že som vďačná aj za to, že sme nemali nikdy auto a vyplatili sa mi nosenia nákupov zo supermaketov, keď som tretí krát niesla Atlas.

A je niečo, čo ťa prekvapilo či zaskočilo?

Prekvapili ma niektorí účastníci na trati, ktorí nešli tvrdohlavo za skvelým časom a výkonom, aj keď bolo znateľné, že na to majú. Oni ale ochotne pomáhali ostatným pri prekážkach. Bolo to veľmi milé. Ak je niečo, čo ma zaskočilo a dodalo mi „drive“ na budúce preteky, tak to bolo celkové umiestnenie na Beaste (23. miesto celkovo v Open vlne). Preteky som si chcela užiť a nemyslela som na čas, ktorý by mal byť najlepší, pretože som vedela, že nedeľňajší Beast bude tretími a zároveň najťažšími pretekmi vo víkende. Predsa len, dosť som si naložila, keďže toto boli celkovo moje prvé spartanské preteky.

Vnímala si počas pretekov aj podporu od STG Zvolen?

Veľmi ma potešil „support“ nášho tímu na trati. Pamätám si, ako som mala slzičku v oku pri podpore, keď som visela na Twistri s rukami v hroznom stave. Páčila sa mi aj atmosféra v spoločnom stane s STG Prievidza, kde sme si všetci dopriali a podporili sa pred pretekmi. Zasmiali sme sa aj na tom, ako som priamo na mieste zisťovala, ktoré veci si na budúce preteky nesmiem zabudnúť.

S odstupom času, neľutuješ svoje rozhodnutie absolvovať všetky behy naraz?

Rozhodne nie. Bol to najlepší víkend so skvelými ľuďmi, aký som doposiaľ zažila. Keďže popri práci som stále online a niekedy riešim e-mailovú komunikáciu a klientov aj počas víkendu, mať mobil v šatni a nevedieť o ňom, bol pre mňa najkrajší darček. Veľmi som si to užila a som rada, že som mala možnosť otestovať, kde sú moje hranice.

Motivovali ťa tieto preteky aj do ďalších podobných výziev? Kam sa chystáš pretekať najbližšie?

Určite áno, hneď po pretekoch som si zaplatila Sprint v Šamoríne, kde pôjdem v ženskej skupine, na čo sa veľmi teším. Zároveň mám možnosť natrénovať si prekážky, ktoré boli pre mňa ťažšie. S STG sa chystáme aj na ďalšie behy či maratón. Mimo toho budem trénovať silové cviky a zlepšovať sa v behu. A nebudem klamať, začnem sa pomaly pripravovať aj na „fialku“ (Spartan Ultra).

Keď sa práve nepripravuješ na preteky, ako najradšej tráviš svoje voľné chvíle?

Medzi moje záľuby patrí v podstate všetko kreatívne. Vo voľnom čase fotím, robím digitálne ilustrácie, tetujem, maľujem obrazy, aj keď v poslednom čase prevládajú skôr aktivity športové a pracovné, ktoré som vymenila za takmer všetko ostatné.

Čo by si odkázala či odporučila ľuďom, ktorí nad účasťou na pretekoch Spartan zatiaľ iba premýšľajú?

Neváhajte a choďte! Nepodceňte svoje sily, nájdite si čas na tréning, nechajte si poradiť od priateľov, pretože aj to je dôležité a veľmi vám to pomôže na trati. A samozrejme, užite si to najviac ako sa dá!