Na tému dojmov z majstrovstiev sme vyspovedali aj neskutočnú Martinu Pohořalú. Tej sa podarilo vyhrať všetky tri preteky v Sparte vo svojej age group kategórii. Všetky česť! Užite si čítanie.

Aká vzdialenosť ti na pretekoch Spartan sedí najviac a prečo?

To je celkom neľahká otázka. Túto sezónu mi najviac chutili krátke trate – šprinty, na rozdiel od 2021. Je to ale dané prípravou na B7 (Beskydská 7 – obľúbený beh v Čechách). Behalo sa pomaly a dlho. Rýchle tempo som dokázala udržať len na kratšiu vzdialenosť. Inak všeobecne mám najradšej Beasty. Hlavne tvrdý podklad, úplne nemusím mokrý terén.

Musela si kvôli TW v Sparte nejako meniť svoj tréning, aby si bola patrične pripravená?

Tréning sme menili. Behy boli v trojdňových blokoch, preložené silovou prípravou. Silová príprava sa stále točila okolo drepov a nosenia – kettlebelly, kotúče, činky – ako mravec.

Poznala si svoje súperky vo vekovke a vedela čo od nich čakať, alebo bolo prekvapenie, ako bežali?

Vo svojej vekovej kategórii som poznala iba Renatu Bíró z Maďarska – je výborná, veľmi silná v kopcoch, dosť sme sa tento rok potiahali, napríklad v Cheile ma porazila o kotol. Potom výborná poľská pretekárka. Inak som ich nepoznala. Mala som strach z Američaniek, Talianok, Mexičanky… To človek tak často nestretne. Hlavne bola česť sa vedľa nich postaviť do štartu.

3x zlato? Wau! Čakala si také skvelé umiestnenie v závodoch a celkové zlato v súčte?

Tak na to mám jednoznačnú odpoveď. NIE. Odchádzala som s nie úplne dobrými pocitmi, pred Spartou ma tréner poslal na dva hladké behy 5 a 10 km – nebola som taká rýchla, ako by som si predstavovala. A tiež týždeň pred štartom ma trochu pobolievalo koleno, takže som musela vynechať posledný víkend prípravy. Mojím snom bolo dokončiť, keď by to dopadlo do 5. miesta, bola by som spokojná. Na viac som sa absolútne necítila. Po piatkovom Šprinte som nechápala, ako sa to mohlo stať, trať mi nesmierne sadla – veľa bežeckej pasáže a prekážky vrátane oštepu za nula. Koleno síce bolelo veľa, ale hlava sa nabudila, že by som si čisto teoreticky mohla splniť sen. Keď sa podaril aj Super, už som takmer síce nechodila, ale vyplala som hlavu a zabudla na bolesť a len sa modlila na Beaste, aby koleno aspoň do cieľa vydržalo. Priznávam, bola som vyčerpaná, neskutočne boľavá, ale tiež neskutočne šťastná a vďačná. Bežať 26 km s roztrhaným meniskom nie je úplne sranda.

Ako dlho už Spartany beháš a máš ešte nejaký iný cieľ, ktorý chceš dosiahnuť?

Prvého SR som bežala vo Vroclavi zimného. Potom hneď úplne brutálna Kutná Hora. Povedala som - už nikdy. Mno a potom prišla prvá CEU séria, druhá mountain CEU… Tento rok DACH a CEU a už tak nejako ide. Prvá Beast som bežala na ME v Taliansku. Pozerala som ako z jari na prekážky, na tú príšernú vzdialenosť a tie hory a zamilovala som sa do horských SR - a to mám do teraz. Čo ešte? Pokiaľ zdravie dovolí, rada by som Ultra. Ale musíme počkať, ako sa bude vyvíjať oprava kolena a následná rehabilitácia. Bohužiaľ nie som najmladší, opatrne volíme zostavenie závodov i tréningov.

A na záver taká klasika… Čo by si odkázala ostatným, aby si ich namotivovala k pohybu a športu?

Čo by som odkázala ostatným... Nikdy nie je neskoro, nikdy si nehovor, že to nejde, vždy je všetko len o nastavení v hlave a keď niečo chceš, choď si za tým. Maj v sebe pokoru, úctu nielen k ostatným, ktorý vedľa teba stojí na štarte alebo štartujú v inej kategórii, ale aj k trati, všetkému tomu dianiu okolo, k svojim blížnym, pretože ty potrebuješ na svoje plnenie snov. Maj úctu k svojmu telu, počúvaj, čo ostatní ti poradia av čom pomôžu. A na trati – bojuj čestne, aby si sa mohol pozrieť druhý deň na seba do zrkadla a mohol si si povedať – urobil som pre ten sen všetko… Poďakuj a začni nový deň.

Tak ešte raz veľká gratulácia Marti, veľa šťastia do ďalšej sezóny a hlavne zdravia!

Klára Viršíková Spartan Ambassador Česká rep.