Po necelých dvoch rokoch sa závodná séria vrátila do už tradičného miesta na juhu Čiech. V ponuke toho bolo mnoho, mohli sme si vybrať Sprint, ktorý bol súčasťou CEU regionálnej série, Charity, večer nočný Sprint, ďalej potom v nedeľu Super a 12 hodinový Hurricane Heat a samozrejme preteky pre deti po celý víkend. Tak si poďme trošku zaspomínať, ako to posledný aprílový víkend na Lipne vyzeralo.

Predpovede počasia sľubovali úplne všetko možné, takže opäť prekvapenie do poslednej chvíle, čo malo za následok trochu väčší objem mojej batožiny. Lepšie pripravený, než prekvapený, však to poznáme. Z tej pestrej ponuky som si vybral nočný Sprint (po minuloročnej skúsenosti v Litovli nešlo odolať) a nedeľný Super. Takže poďme zapnount time machine a preniesť sa späť do sobotného večera.

Keďže máme predvečer pálenie čarodejníc, usporiadatelia to využili a vyzvali pretekárov, aby prišli v maskách a kostýmoch. Mnoho z nich zdvihlo hodenú rukavicu ak videniu bolo naozaj veľa prevlekov - niektoré naozaj neskutočne podarené. Ja som v tomto smere basu nedržal, pretože som sa (ako je mojím dobrým zvykom) na víkend balil na poslednú chvíľu a toto som úplne zabudol. V ten moment som ale ešte nevedel, že o menší prevlek sa mi postará sám závod.

Je 20.20 a štartujeme! Zatiaľ ešte za súmraku. Štart do kopca, ako už je tu zvykom a potom do lesa na prvú sadu prekážok. Monkey bar nám počas popoludnia pekne namokol, takže v burpee zóne končí oveľa viac ľudí, než tu býva zvykom. Mňa nevynímajúc. Podobne to vyzerá na kladine, ktorá je o kus ďalej. Pekne to začína! Na kladine máme však jednu špecialitu – burpee zóna do poriadneho svahu. Niečo také som na pretekoch ešte nevidel. Na moje prekvapenie to tam nebolo také jednoduché, ako som si myslel. A tiež tu je plno ostrých kameňov, ktoré sa mi postarali o spomínanú mini masku - dnes budem za Krvavý koleno!

Po kladine nasleduje séria prekážok Z-wall, vrecia s pieskom, atlas a šplh. Sme sotva na druhom kilometri a už takáto nálož? Hlavne moment pri atlase, ktorý bol bezprostredne po vreciach bol zaujímavý. Guľu, ktorá bola totálne zaborená do zeme som chvíľu vysvetľoval, že musí počkať, až si trochu vydýchnem. Doteraz neviem, či bolo ťažšie guľu dostať z diery, alebo ju potom odniesť tam a späť. Ďalší zaujímavý moment nastal po šplhu. Po zdolaní prekážky som sa vydal ďalej na trať. Po chvíľke mi bolo divné, že som tam nejako sám a okoloidúci chlapci mi vysvetlili, že som na trestnom koliesku. Tak som si túto novinku nedobrovoľne vyskúšal skôr, než by som čakal. A chalanom vďaka, že ma otočili.

Po tejto prekážkovej náloži prišiel bežecký úsek. Tiež nemôžem zabudnúť celkom slušné stúpanie, ktoré nás tu čakalo. Veľa ľudí tu nadávalo, že je to veľmi náročné. Myslíte? Tak to som na vás zvedavý v Koutoch, tam budete na Lipno spomínať so slzou v oku. Ja som mal myšlienky trochu niekde inde - skočiť do snehu, ktorý tu stále ešte je a trochu sa vychladiť. Dobre, žiadny blbosti, ideme ďalej.

Po stúpaní som sa už naozaj ocitol sám, čo je v noci (už bola tma, ako vo vreci) a s čelovkou, ktorá síce svieti, ale nič s ňou nie je vidieť trochu problém. Týmto posielam vďaka builderom, ktorí na pásky pridali odrazové prvky – naozaj to veľmi pomohlo zorientovať sa na trati!

Bežecký úsek bol zakončený perlou dnešného večera - osvetleným chodníkom korunami stromov. V tom momente som poriadne ocenil, že som stále sám a mohol si tak užiť pár intímnych chvíľok v súkromí so svojou milovanou závratom. Zaboriť oči do schodov a šliapať! Cestou dole telo bežalo a hlava sa z časti prala so závratmi a z časti si užívala tento úplne jedinečný moment. Jednoducho fullbody workout! Ale teraz vážne: toto bol, aspoň pre mňa geniálny zážitok. Na osvetlený chodník sa v noci normálne nie je možné dostať, tým skôr si tu zabehať.

Za výbehom medzi koruny stromov bol fotograf a vyzýval k nejakým pózam. To som pochopil po svojom a demonštratívne si priamo pred ním rozbil hubu. Nejako som nezaregistroval, že spodná časť chodníka je mokrá a dosť klzká. No nevadí, rozmlátené kolená dostali ďalší zásah. Sme zase na pevnej zemi, tak toto bola jazda! Najradšej by som si to dal znova! ….to som fakt povedal???

Nasledovala ďalšia väčšia sada prekážok, kde mi v hlave uviazol hlavne Plate drag, ktorý bol asi vyliaty betónom. Ani som nevedel, že existuje toľko spôsobov, ako bremeno pritiahnuť. Nefungoval ani jeden. Ako sa mi to nakoniec podarilo sám neviem, ale z predstavy, že ma to zajtra čaká znova som mal zimomriavky.

Potom už len niekoľko málo prekážok, zbeh dole do festivalky, úplné oslepnutie od žiary z LED panelov a cieľ. Vichy práve pustil moju milovanú Born Slippy od Underworld, čo pre mňa, ako milovníka elektronickej hudby urobilo záver pretekov asi ten najlepší, aký som si mohol priať. Zrátané a podčiarknuté, zážitok ako hrom! Po vydarenej Litovli je latka závodu Night Sprint posunutá zase o niečo vyššie! Jedinú chybu to malo: po tomto máme zaspať?

Je tu nedeľa a pokračovanie pretekom Super. Nechce sa mi. Ale naozaj ani trochu sa mi nechce. To je predzvesť, že to bude stáť za to. Naopak, keď sa nemôžem dočkať, až budem na trati, smrdí to problémom, takže som v pokoji. Keďže som väčšinu trate už okomentoval, tak z pretekov Super len krátko – v prvom rade veľké vďaka usporiadateľom za to, ako sa nad tým zamysleli a že sa im podarilo postaviť veľmi originálnu trať, ktorá v žiadnom prípade nebola len predĺženou verziou trate Sprint. Do toho sedlo neskutočne dobre počasie a naozaj z toho bol ďalší skvelý zážitok. Na chodníku už som si hubu nerozbil, chvíľku slávy som si vychutnal pri oštepe, kde to raz vyšlo a keď sčítam to množstvo stien, čo som za víkend preliezol, mám z toho brucho naklepané, ako rezeň.

Posledné metre pretekov boli v úplne povznesenej nálade, čo bolo v priamej úmere s tou rannou chmúrou pred pretekmi. Tak také bolo Lipno 2023! Síce už niekoľkokrát preverená lokalita, ale zase priniesla úplne nové zážitky, čo je niečo, kvôli čomu ma Spartan baví už takmer 10 rokov. Za dva mesiace sa zídeme naopak na úplne novej lokalite - na Masarykovom okruhu (a jeho okolie) v Brne. Na to sa budem veľmi tešiť!

Uvidíme sa tam!